Nič a nikto ma nezastaví,“ vyhlasuje nová hviezda slovenskej scény David Key. Prečo chce byť ako Daniela Hantuchová?

Zdá sa, že popularita slovenského speváka a herca Davida Keya (23) stúpa nahor nezadržateľnou rýchlosťou v súlade s jeho nevšedným talentom. Svojich fanúšikov má už dokonca aj za hranicami našej vlasti. Po tom, čo účinkoval vo filme skvelého režiséra Petra Bebjaka Správa, ktorý sa odohráva aj v prostredí koncentračného tábora, sa vrhol na spevácku dráhu. Po mnohých vystúpeniach po boku mnohých slovenských a českých rešpektovaných umelcov, je v štádiu príprav nahrávania vlastného albumu. My sme ho stretli a vyspovedali v obci Strekov, kde spieval na festivale jedla.  

Hneď ako ste vystúpili z auta, miestny spevokol vás privítal kyticou kvetov a maďarskou hymnou. Ako ste to vnímali?

David: Bol som nesmierne prekvapený a poctený. Bolo to naozaj veľmi vrelé privítanie priamo na parkovisku. Bohužiaľ, moji rodičia navštevujú akcie na ktorých spievam pre časovú tieseň veľmi málo, ale tu zhodou okolností boli a som rád, že to videli. Sú to moji najväčší podporovatelia. A ešte by som rád dodal, že som si myslel, že moju tvorbu registrujú len tínedžeri, no v Strekove ma privítali dámy zo spevokolu v zrelom veku. Našťastie môj manažér pohotovo vytiahol kameru a celú situáciu natočil, takže si ju na youtube môže pozrieť celý svet. (smiech)

Nezaskočilo vás, že na vás hneď vyrukovali s maďarčinou? Mnohí namietajú, že na Slovensku po slovensky.

David: Toto ja práveže vítam. Strekov je z väčšej časti maďarská obec, tak nech si tam uchovávajú svoju reč a tradície. Ale samozrejme nie na úkor Slovákov. To nemám rád. Musím povedať, že tam majú neskutočne príjemného pána primátora, pána Jánoša Téglása, ktorý tieto veci pekne koriguje a ľudia ho tam majú radi. Nedávno som bol v stredisku kultúry na Vajnorskej v Bratislave na divadelnom predstavení Kubo, ktoré si naštudovali rumunskí Slováci v Nadlacu. A boli fantastickí. A tá ich krásna ľúbozvučná slovenčina. Takú už nepočujete ani na Slovensku. Snáď len na pár výnimiek. Krásnu slovenčinu má napríklad bývalá hlásateľka pani Norika Beňačková, speváčka ľudových piesní a obrovská legenda, pani Darinka Laščiaková a z tých mladších je to operná diva Adriana Kučerová. Ale späť k vašej otázke. Úplne sa stotožňujem s hlásaním Angely Mergelovej, ktorá povedala niečo v tom zmysle, že bohatá etnická príslušnosť a multikulturalizmus sú vodou života, ktorá je na rozdiel od destilovanej vody chutná a uhasí smäd. Ja nie som žiaden politik, ale snažím sa o výhodách a potrebe spájania rôznych národností a kultúr hovoriť aj na mojich vystúpeniach. Dokonca o tom chystám aj pesničku.

Kedy ju budeme mať možnosť počuť?  

David: Tak to vám bohužiaľ neviem presne povedať. Dnes som tu spieval dve piesne, ktoré sme nahrali v štúdiu Ľuba Virága, v ktorých okrem slovenčiny ako ste si iste všimli zaznela aj rómština. Vystupujem s nimi, ale mám úplne inú predstavu o ich celkovom aranžmáne. Na ich dokončenie nám ešte chýba veľmi veľa peňazí.

Obrovský úspech ste mali aj s prevzatou piesňou Shallow z filmu Zrodila sa hviezda, ktorá nedávno získala Oskara. Je veľmi náročná. Ako dlho ste ju cvičili?

David: Nie veľmi dlho, ale intenzívne. Musím sa ale priznať, že do poslednej chvíle som nevedel, či ju zaspievam, alebo nie. Nemám totiž rád prevzaté piesne, radšej si komponujem sám. A zvlášť k tejto pociťujem obrovský rešpekt, lebo je neskutočne dobre napísaná a tiež zaspievaná. Naozaj výborná harmónia, aj celá produkcia. Som rád, že som si ju zaspieval, aj že mala veľký úspech, ale nebudem to robiť veľmi často.

Spomínali ste financie na nahrávanie nových piesní. Je ich ťažké zohnať?

David: Nesmierne ťažké. Môj manažér pred rokmi vymyslel Jankovi Bendigovi, že by sa mohol uberať cestou spájania slovenčiny a rómštiny vo svojich piesňach a prezentovať ich v súčasných moderných aranžmánoch. Týmto smerom by sme sa chceli vydať aj my. Vtedy Honza vychytal s touto muzikou dieru na trhu českého šoubiznisu a dnes je už komerčne známy a vystupuje aj v mnohých štátoch Európy. Ja mám v súčasnosti veľa pozvaní na mnohé zaujímavé akcie a festivaly, no som práve limitovaný nedostatkom financií. Ak by som sa mal prezentovať muzikou, ktorá nebude nahraná podľa mojich predstáv, tak radšej nebudem spievať vôbec. Nemám nič proti skupine Kmeťoband, ale to je muzika pre jednoduchších ľudí. Ja mierim vyššie. Chcel by som, aby to bola produkcia, s ktorou by som sa mohol prezentovať aj v zahraničí.

Čo tak požiadať o podporu nejaký nadačný program? Pri vašom talente a úspechu a toľkých vystúpeniach by ste boli iste úspešný. Okrem toho máte za sebou spoluprácu s v súčasnosti najlepším slovenským režisérom Petrom Bebjakom, ktorého film Správa bude do celého sveta distribuovať distribučná spoločnosť Michaela Douglasa. Vystupovali ste tiež s víťazkou Eurovízie Conchitou Wurst a mnohými domácimi hviezdami. Navyše na svojich vystúpeniach prezentujete myšlienky, ktoré spájajú minoritu s majoritou a to všetko by vám hralo do karát pri rozhodovaní o pridelení peňazí.  

David: (smiech) Neverte tomu. Snažili sme sa o to podaním žiadosti na Fond pre podporu národnostných menšín Kultminor. Paradoxne môj súčasný úspech a ambície osloviť so svojou tvorbou čo najviac ľudí a dosiahnuť komerčný úspech, bol dôvodom prečo náš projekt nepodporili.

Prosím? To vám presne povedali?

David: Napísali. Bolo tam niečo v tom zmysle, že nadobudli dojem, že nám ide viac o komerčný úspech ako o rozvoj rómskej kultúry. Navyše sme v predloženom projekte zdôraznili, že album bude rozdávať, nie predávať.

Každému ide predsa o komerčný úspech.  

David: Áno, ale oni sú úradníci, ktorí sa nepohybujú v umeleckej sfére. Aspoň o tom neviem. Pre nich sú slová ako komerčný úspech, alebo šoubiznis niečo povrchné a odsúdenia hodné. Zoberte si príklad. Folklór, hoci je to to najkrajšie čo máme, bol ešte donedávna na periférii záujmu. Do centra záujmu ho vytiahol niekdajší riaditeľ RTVS Vašo Mika, keď do hlavného vysielaceho času zaradil šou Zem spieva. To spôsobilo priam zázrak. Ľudia odetí v krásnych krojoch, medzi nimi babičky, deduškovia aj malé deti sa dostali do centra šoubiznisu a na titulné strany printových médií. Dosiahli komerčný úspech a len na základe neho môžu slovenské kultúrne bohatstvo rozvíjať a prezentovať ho pred veľkým množstvom ľudí. Za rovnaký zázrak považujem Katku Koščovú. Síce spieva nekomerčné piesne, podaril sa jej a to aj bez podpory médií komerčný úspech. Ona má takmer každý deň koncert. Neuveriteľné. Škoda, že v tých komisiách nesedia aj ľudia, ktorí sa vyslovene pohybujú v tejto branži.

Nemôžete sa odvolať?  

David: Odpoviem vám inak. Náš projekt je fantasticky vymyslený aj napísaný. Lenže, keď sa na to pozriem logicky, keď nepodporili náš projekt na ktorom sa mali podieľať špičkoví umelci, znamená to, že podporili projekty, ktoré boli ešte lepšie ako ten náš. A to ma veľmi teší. Určite ich budem všetky sledovať.

Nechce sa mi veriť, že len kvôli tomuto vás zmietli zo stola.

David: Ešte napísali, že sme nepredložili autorské zmluvy všetkých ľudí s ktorými chceme na projekte spolupracovať. Aj tu vidieť, že to nie sú ľudia z branže, alebo že si poriadne neprečítali projekt. Jasne je tam napísané a na osobnom pohovore sme to tiež zdôraznili, že s umelcami, ktorých tam spomínam chcem na projekte spolupracovať, no nie v zmysle komponovania piesní. Komponovať si chcem sám, prípadne s Ľubom Virágom a zmluvu s ním sme priložili. Navyše v ich propozíciách sa píše, že ak im žiadateľ nepriloží nejaký dokument, vyzvú ho, aby tam urobil. A to nespravili.

Čiže všetky ich argumenty sú postavené na vode. Nie je to pre vás demotivujúce?   

David: Nie. Ja nemám čas takto rozmýšľať. Oni sú komisia, ktorá rozhoduje v rámci svojho svedomia a kompetencií a ja som človek, ktorý chce svoj život podriadiť tomu, aby som robil iným radosť. Akurát ma veľmi zabolelo, že si o mne myslia, že som človek, ktorému ide prvoplánovo o nejaký zisk. Oni netušia, že kým umelec začne zarábať na svojej tvorbe, prejde si tortúrou zakrvavených prstov pri skúšaní hry na gitare, netušia aký nápor dostávajú hlasivky, veď aj to je sval a netušia, že si treba platiť skúšobňu, že treba zháňať a platiť muzikantom a to ešte nie je isté, či to povedie k úspechu. A to nehovorím o tom, že na druhú koľaj treba odsunúť súkromie. Nemám čas s priateľmi hrať futbal, chodiť do kina, ani na vzťahy. Všetko teraz podriaďujem umeleckej činnosti a vzdelávaniu sa. Adam Ďurica mi povedal, že na svoj úspech čakal presne desať rokov. Desať rokov doslova živoril. Ale nevzdal sa. A verte tomu, ani ja sa nevzdám a nenechám sa znechutiť. Hoci ako mladý človek nemám peňazí nazvyš, no pravidelne cestujem do Plaveckého Štvrtka, kde je rómska škola. Tie decká sa vo mne vzhliadli a ja som poctený, keď im môžem byť vzor v húževnatosti niečo v živote docieliť a dosiahnuť sebavedomie a úspech. Toto ma veľmi posúva vpred. Tie decká žijú v tamojšej osade. Panuje medzi nimi názor, že, ak je mama upratovačka, zákonite musí byť upratovačka aj dcéra. To je veľký omyl. Naposledy som ich bol pozrieť aj s pani Magdou Vášáryovou. Sú to všetko krásni, talentovaní ľudia, jediné čo im chýba, je sebavedomie. Ale po každom stretnutí s nimi sa to lepší a ja mam z toho veľkú radosť.

Ste mladý chalan a už sa pohybujete medzi veľkými osobnosťami šoubiznisu. Máš medzi nimi ozajstných priateľov?

David: Môj manažér mi povedal, že v šoubiznise neexistujú pravé priateľstvá. Ja si ale myslím, že možno aj áno. Veľmi rád mám napríklad Petra Justina Topoľského, vďaka ktorému som sa zoznámil s Marikou Lukáčovou, ktorá vedie kaštieľ Chateau Foldvary. Ten vlastní brat mojej milovanej tenistky krásnej Danielky Hantuchovej. Oni sú celá rodina veľmi charitatívne založená. S Danielou by som sa rád niekedy zoznámil. Ak sa mi raz podarí výraznejší úspech, chcem byť ako ona a pomáhať tam, kde treba. Na Česko – Slovenskom plese v Prahe som mal možnosť prehodiť pár slov s legendou Hanou Zagorovou a úplne ma ohúrila. Veľmi rád komunikujem s Natalkou Hatalovou, Majkom Spiritom, Twiinskami, Mončou Bagárovou a samozrejme s mojim blízkym spolupracovníkom a najväčším kritikom Ľubom Virágom.

Čo vás ešte dnes čaká? Dokedy sa zdržíte na tejto akcii v Strekove?

David: Prišiel som len na dve hodinky, pretože už som prisľúbil účasť na odovzdávanie cien Osobnostiam televíznej obrazovky (OTO), ktoré sa koná práve dnes v priestoroch Slovenského národného divadla.

Zhováral sa Július Banda  

 

Author: okadmin

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *